Jdi na obsah Jdi na menu

Planéta 51

23. 1. 2010

To už aj Španieli robia animáky?! Fíííha, a o pristávaní pozemšťana na cudzej planéte...

V roku 2010 platí, že celovečerný počítačový animák už vie nakrútiť asi každá krajina, či produkcia (teda okrem slovenskej a pár ďalších). V Hollywoode majú na to fabriky, Európa rada experimentuje, stačí si pozrieť aj pokus našich českých bratov (Kozí príbeh)... Alebo radšej ani nie.


 
Španielski tvorcovia dostali pri Planéte 51 zaujímavý nápad - zobrať klasický príbeh o pristávaní votrelca na cudzej planéte a obrátiť ho naruby. Takže už od prvej minúty sa pozeráme na planétu plnú zelených ľudkov a štylizácie 50. rokov minulého storočia. Hlavný hrdina Lem chce byť dobrým asistentom v miestnom planetáriu a ešte osloviť susedu, do ktorej je platonicky buchnutý. Všetko by bolo na dobrej ceste nebyť toho, že v neďalekej záhrade pristane lunárny modul a z neho ubzikne kozmonaut v skafandri. Jeho identita je chvíľku neznáma, no po chvíli sa ukáže, že to v mestečku Glipforg pristál náš človek zo Zeme a zelenáči sa s tým len ťažko dokážu zžiť.


Je jasné, že po stránke príbehu vás do záverečných titulkov príliš neprekvapí, že Lem a kamoši sa kozmonauta Chucka ujmú (lebo mu tiká čas na návrat do rakety a naspäť domov na Zem), ale aj armáda bude určite proti a najradšej by Chucka poslala doktorovi, aby mu odobral mozog, lebo ho považujú za agresívneho votrelca. Oveľa zaujímavejšie je, ako sa to celé udeje.

Jedna vec sa Planéte 51 nedá uprieť – animácia je síce štylizovaná, ale ani na chvíľočku nemáte dojem, že pozeráte druho- či treťotriedny európsky produkt, naopak, novinka obstojí aj vedľa hitu Monštrá vs. Votrelci či viacerých animákov z dielne Foxu či Sony. Filmu celkom pristane dizajn 50. rokov 20. storočia (avšak technologicky futuristický), i keď je škoda, že sa vlastne nikde nevysvetlí, prečo sa odohráva práve v takom prostredí, v akej historickej fáze sú títo mimozemšťania a pod. Na 50. roky sa vlastne odvoláva iba kozmonaut Chuck, čo by znamenalo prisúdenie tohto obdobia z pohľadu nášho, ale to sa zase ťažko vžijeme do premisy príbehu, že doma sú tí zelení a pozemšťania sú cudzinci.

Je to drobnosť, menší kontrast. Takých je však v celom filme viacero a sčasti sa podieľajú na inak dynamickom príbehu s mnohými narážkami. Španieli si príliš nelámali hlavu s dejom – narvali do neho kopu odkazov na sci-fi posledných desaťročí a potom z nich chceli vyžmýkať čo najviac gagov. V praxi to znamená, že život zelených ľudkov bude imponovať viac deťom (sú divní a skrátka zábavne vyzerajú), a príchod Chucka a neprvoplánového humoru má zas viac osloviť dospelých. Ako inak si totiž vysvetliť, že hneď v tretej minúte zgegnú dvaja zelenáči po zásahu laserovým výbojom, narážky na antény a štuple, vyberanie mozgov a pod... 
   


Detský divák predsa len zneistie, keď uvidí mozog vo formaldehyde. Hoci už čo-to videl aj na Cartoon Network či Jetixe, podľa mňa už Španieli určitú hranicu vkusu prekročili. A rovnakú výhradu mám aj k množstvu klišé, ktoré sa v celom filme objavujú. Horšie je, že množstvo originálnych gagov je nakoniec relatívne nízke, takže keď ich začnú animátori opakovať, stanú sa rýchlo nudné (hrajúci iPod, pes a la Votrelec a vrcholom je zrejme totálne obšľahnutý.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář